Aké kultúrne a kongresové centrum potrebuje Bratislava? Štúdia uskutočniteľnosti OZ NKKC nepriniesla potrebné odpovede
J&T Real Estate (JTRE) sa zaoberá projektom multifunkčného centra pre organizovanie kongresov, kultúrnych či spoločenských podujatí v Bratislave viac ako päť rokov. Už pred tromi rokmi developer predstavil verejnosti konkrétny návrh moderného stánku vo štvrti Eurovea City pri Dunaji. Po vzniku iniciatívy Občianskeho združenia Národné kultúrne a kongresové centrum (OZ NKKC) JTRE prirodzene ponúkol svoje skúsenosti a vhodné lokality. Výsledkom viac ako ročného procesu vedeného OZ NKKC je však štúdia uskutočniteľnosti, ktorá podľa hodnotenia Útvaru hodnoty za peniaze Ministerstva financií SR nepriniesla ani základnú odpoveď, a to aké zariadenie potrebuje Bratislava a Slovensko, aby malo čo najväčší prínos pre rozvoj kultúry a kongresového biznisu.
„Vítame rozhodnutie vlády zobrať prípravu kultúrnej a kongresovej infraštruktúry do svojich rúk a pripraviť férovú a transparentnú verejnú súťaž,“ hovorí výkonný riaditeľ JTRE Pavel Pelikán. Na chýbajúcu transparentnosť, odbornosť a verejnú kontrolu upozorňovala JTRE od začiatku celého procesu a tieto výhrady potvrdilo aj hodnotenie štúdie uskutočniteľnosti Útvarom hodnoty za peniaze. Namiesto porovnania všetkých relevantných alternatív totiž štúdia OZ NKKC posudzovala iba jeden z viacerých možných variantov na základe vopred určených parametrov vychádzajúcich z nezverejnenej analýzy a iba jeden konkrétny projekt spomedzi viacerých ponúk predložených tromi uchádzačmi.
„Na začiatku tohto procesu by mala byť spracovaná štúdia uskutočniteľnosti, ktorá porovná rôzne varianty centra z hľadiska kapacity a štandardu, vrátane renovácie existujúcich objektov, ale aj možnosť vybudovania samostatných zariadení s ťažiskovou kultúrnou alebo kongresovou funkciou. Iba porovnanie rôznych alternatív riešenia kultúrnej a kongresovej infraštruktúry vygeneruje správne zadanie tak, aby budúce Národné kultúrne a kongresové centrum bolo pre štát efektívne, čo je najdôležitejší predpoklad, aby podporilo rozvoj týchto perspektívnych oblastí, ktoré boli výrazne zasiahnuté pandémiou,“ dodáva Pavel Pelikán.
Na základe kvalitného a jasného zadania, vyplývajúceho zo štúdie uskutočniteľnosti, potom bude môcť štát vybrať najvhodnejšiu lokalitu, spôsob realizácie a partnera pre vznik NKKC. Potrebné je ujasniť si, či sa chce Bratislava vydať cestou jedného multifunkčného centra pre kongresy aj kultúru, alebo či by nebolo lepšie vybudovať samostatné zariadenia. Kongresy, konferencie a stretnutia majú totiž úplne odlišné požiadavky na priestory a zázemie ako kultúrne podujatia. V prvom prípade sú kľúčové flexibilná hlavná sála s možnosťou rozdeliť podujatie do samostatných sekcií, dostatočné priestory pre výstavy, prezentácie, neformálne stretnutia a catering, zázemie pre zásobovanie a rýchle prispôsobenie centra pre ďalšie podujatia. V druhom prípade je zas dôležitá napríklad akustika alebo osvetlenie. Pre oba druhy podujatí je tiež typická odlišná konfigurácia sedenia účastníkov. „Zjednodušene povedané, v kongresovom centre viete ľahko usporiadať aj kultúrne podujatia, v kultúrnom centre sú možnosti pre kongresy obmedzené,“ charakterizuje Pavel Pelikán.
Práve nesprávne východiská a nejasné kritériá výberu, dátami nepodložené parametre centra, nespresnené požiadavky na jeho vybavenie a prevádzku, nešpecifikované úlohy členov občianskeho združenia pri výbere dodávateľov alebo prevádzkovateľa centra, bez ktorého nie je možné zvoliť vhodný štandard vybavenia a ekonomický model prevádzky, patrili k hlavným nedostatkom doterajšieho procesu. Štúdia tiež nereflektovala na aktuálne trendy odvetvia MICE (skratka pre Meetings – stretnutia a podujatia, Incentives - incentíva, Conferences - kongresy a konferencie, Exhibitions – výstavy a veľtrhy) a zmeny, ktoré priniesla a môže priniesť pandémia.
„JTRE odmieta tvrdenia, že ako údajne neúspešný uchádzač sa uchyľuje k nepodloženým obvineniam. Naopak, od začiatku otvorene odborne a fakticky hovoríme o náročných požiadavkách organizátorov medzinárodných podujatí, podnietili sme viaceré verejné diskusie za účasti všetkých troch uchádzačov i odborníkov a pracovnej skupine OZ NKKC sme odovzdali množstvo know-how. Zároveň sme dlhodobo upozorňovali na pochybnosti o postupe OZ NKKC pri príprave štúdie uskutočniteľnosti. Bohužiaľ, občianske združenie sa verejnej diskusii vyhýbalo, na naše otázky nereagovalo, aj preto štúdia uskutočniteľnosti tému rozvoja odvetvia MICE na Slovensku nikam neposunula,“ vysvetľuje Pavel Pelikán.
Zdôrazňuje, že zároveň s debatou o novom centre treba začať aj diskusiu o systematickej podpore odvetvia MICE a budovaní značky Slovenska a Bratislavy ako kongresovej destinácie. Ako ukazujú príklady úspešných miest, vrátane susednej Viedne, etablovanie mesta na kongresovej mape sveta je výsledkom systematickej dlhodobej práce. Ak deklarujeme záujem otvoriť NKKC do roku 2030, keď bude Slovensko predsedajúcou krajinou Rady EÚ, treba začať s promovaním Bratislavy už teraz.
JTRE je pripravená prispieť do verejnej diskusie doterajšími skúsenosťami s prípravou kultúrno-kongresového centra aj vlastnou štúdiou odvetvia MICE. Naďalej počíta s možnosťou vybudovania multifunkčného kongresového a kultúrneho centra v Eurovea City alebo v Novom Lide.
