Medzinárodnú súťaž JTRE na nové mrakodrapy v Bratislave vyhrali renomovaní holandskí architekti KCAP
Dve veže, stvárnené každá ako zväzok viacerých štíhlych veží končiacich sa v rôznej výške, ktoré vo vyváženej kompozícii s Eurovea Tower tvoria štruktúrovaný zhluk vertikál a tým prispievajú k bohatosti a komplexnosti panorámy mesta. Takto opisujú svoju predstavu o nových mrakodrapoch v bratislavskom downtowne svetoznámi architekti z holandského štúdia KCAP. Práve ich návrh odborná porota určila za víťaza medzinárodnej architektonicko-urbanistickej súťaže na koncepčný návrh dotvorenia štvrte Eurovea City novými výškovými budovami, ktorú vyhlásil developer JTRE.
Návrh KCAP sa presadil v konkurencii ďalších renomovaných architektov – rakúskych Delugan Meissl Associated Architects, francúzskych Dominique Perrault Architecte, amerických Gensler a dubajsko-slovenskej spolupráce AE7 & GFI. Všetky tímy predstavili súťažné návrhy v októbri v Bratislave odbornej porote, ktorej predsedal Michal Sedláček, profesor Ústavu architektúry Fakulty stavebnej VUT v Brne a bývalý hlavný architekt Brna, ďalšími členmi boli hlavný architekt Bratislavy Juraj Šujan, uznávaný nemecko-iránsky architekt Hadi Teherani, výkonný riaditeľ JTRE Pavel Pelikán a projektový manažér prvého slovenského mrakodrapu Eurovea Tower Ľuboš Kaštan.
„Víťazný návrh architektonickej súťaže na jednu z najvyšších budov v Európe bol ocenený pre svoju inovatívnu koncepciu, estetickú hodnotu a udržateľné riešenie. Porota vyzdvihla jeho schopnosť harmonicky zapadnúť do mestského prostredia a zároveň priniesť moderné a funkčné prvky, ktoré obohatia mestskú krajinu. Výškové budovy víťazného návrhu sa výrazne premietnu do horizontu mesta, posilnia tak vizuálnu identitu Bratislavy. Návrh významne prispeje k postaveniu mesta na európskej architektonickej scéne, čím zvýši jeho prestíž a atraktivitu pre investorov aj návštevníkov. Budovy sa stanú jedným zo symbolov Bratislavy, reprezentujúcim jej moderný a progresívny prístup k urbanizmu,“ odôvodnil rozhodnutie poroty Michal Sedláček.
„Som rád, že môžem konštatovať, že úroveň všetkých súťažných návrhov bola veľmi vysoká. Vidieť, že vyhlasovateľ oslovil architektonické kancelárie s veľkou medzinárodnou skúsenosťou pri navrhovaní výškových budov. Každý z návrhov priniesol mnoho podnetov, každý z nich špecificky v inom kritériu. Ja som sa pri výbere zameral najmä na pôsobenie navrhovaných hmôt v panoramatických vzťahoch, podiel vybavenosti a prínos riešenia verejného priestoru pre obyvateľov a návštevníkov mesta. Z hľadiska pôsobenia v doteraz monotónnej siluete novej štvrte bola pre mňa zásadná štíhlosť a elegantnosť hmôt, ich vzájomné spolupôsobenie a gradačný účinok v klastri výškových budov. Víťazný návrh mi v tomto hodnotení vyšiel ako najlepší. Zároveň by som chcel zdôrazniť, že výberom v architektonickej súťaži získava vypisovateľ nielen víťazný návrh, ale taktiež aj kvalifikáciu jeho autorov a celého odborného tímu víťaznej architektonickej kancelárie, ktorí budú návrh ďalej rozvíjať,“ povedal k rozhodnutiu poroty Juraj Šujan.
„Sme nadšení a poctení víťazstvom v súťaži. Predsavzali sme si vytvoriť projekt, ktorý nanovo definuje panorámu Bratislavy a zároveň odráža jej jedinečnú identitu. Túto víziu umožnila tímová práca a súčinnosť, ktorá spája architektonické ambície s trvalo udržateľnými inováciami, aby priniesla živé a perspektívne obohatenie mesta,“ reaguje na výsledok súťaže Jeroen Dirckx, partner v KCAP.
Architekti opisujú súťažný návrh takto: Projekt doplní panorámu Bratislavy dvoma ikonickými vežami s výškou 260 a 184 metrov, v ktorých bude vyše tisíc rezidencií a budú patriť medzi najvyššie bytové budovy v EÚ. Veže tvoria dynamickú kompozíciu štíhlych objemov s výraznými stupňovitými korunami a terasami, s panoramatickými rohovými oknami s výhľadmi na viac smerov. Teplá kovová fasáda zachytáva a odráža svetlo jemne rafinovanými spôsobmi, čím mení výraz veží podľa počasia. Veže sú prepojené preskleným prízemným átriom s občianskou vybavenosťou a priestormi na stretnutia, ktoré projekt integruje s bohatou zeleňou krajinných úprav inšpirovaných formami toku Dunaja. Toto prepojenie vytvára harmonickú rovnováhu medzi architektúrou a prírodným svetom. S udržateľnými technológiami, ktoré znižujú spotrebu betónu, optimalizujú výstavbu a minimalizujú emisie uhlíka, projekt nastavuje nový štandard pre výškové bývanie v rušnej Bratislave. Medzinárodná súťaž splnila cieľ overiť, ako budú v panoráme Bratislavy pôsobiť nové mrakodrapy, ktoré s uvažovanou výškou 180 a 260 metrov rozohrajú súčasnú monotónnu siluetu mesta a spolu s prvým slovenským mrakodrapom, 168-metrovým Eurovea Tower, vytvoria vyváženú kompozíciu založenú na princípe výškovej gradácie, čo predpokladá Urbanistická štúdia výškového zónovania hlavného mesta SR Bratislavy. Štíhla výšková dominanta downtownu aj celého mesta by bola druhou najvyššou budovou v Európskej únii, čo by nepochybne pritiahlo pozornosť odborníkov aj fanúšikov modernej architektúry. Doplnenie zástavby Eurovea City o dve výškové dominanty zároveň posilní v lokalite s dostatkom občianskej vybavenosti a výbornou dopravnou dostupnosťou funkciu bývania a tým zlepší aj ekonomickú udržateľnosť a efektivitu verejnej dopravy. Oproti pôvodne uvažovanej zástavbe tiež uvoľní viac priestoru na vytvorenie väčšieho parku s rozlohou až 7 300 štvorcových metrov.
„Do súťaže sme pozvali renomovaných svetových architektov so skúsenosťami s navrhovaním výškových budov, ktorí splnili očakávania a priniesli zaujímavé a skutočne rôznorodé pohľady na doplnenie bratislavského downtownu ďalšími mrakodrapmi. Súťažné návrhy potvrdili správnosť úvahy vygradovať panorámu moderného centra Bratislavy novými výškovými dominantami a možnosti ich prirodzeného začlenenia do aktívnej udržateľnej mestskej štvrte,“ vysvetľuje Pavel Pelikán.
Víťaz súťaže, svetovo uznávané štúdio KCAP so sídlom v Rotterdame, Zürichu a Paríži, spolupracoval na návrhu s britskou inžinierskou firmou Buro Happold. KCAP je tím viac ako stovky odborníkov na urbanizmus, architektúru a krajinárstvo z viac než 25 krajín. Pri svojej práci sa zameriava na zlepšovanie života v neustále rastúcich svetových mestách a na premenu budov, susedstiev a mestských regiónov.
